Grasshopper nr 5, Zima '94
V októbri 1994 zahájilo zdruzenie ochranárov severovychodného Slovenska "PCOLA" kampan proti kandidatúre Slovenska za usporiadanie zimnych olympijskych hier v Tatrách v roku 2002. Zámerom ochranárov je poukázatna porusenie zákonov o zivotnom prostredí a ochrane prirody v jadrovejzóne dvoch najvácsích národnych parkov TANAP a NAPANT. V priebehu svojích tichych protestov na Strbskom Plese (2 x) , Popradea Tatranskej Lomnici viedli dialóg s obcanmi a návstevnikmi Tatiera predkladali im stanovisko SZOPK ktoré je absolútne nezlúcitelné solympijskymi ideálmi a za velmi nevhodnú prezentáciu zviditelnosti Slovenska vo svete. Pät bodov ochranárského stanoviska upozornuje na:
Vyrub 6, 127 ha lesa a 1, 278 ha kosodreviny v jadrovej zóne NizkychTatier.
Porusenie platnych zákonov o TANAP-e, o ochrane prírody a Ustavy Slovenskej republiky.
Deficit predchádzajúcich usporiadatelov v Albertville vo vyske 1,5 miliárdy korún.
Chybajúcu infrastruktúru pre dálsie vyuzitie zariadeni po ZOH, a alternativy vyuzitia formou ekoturistiky a agrotutristiky. Potlacenie ochrany prírody, uznávanej na najvyssich medzinárodnych fórach - povazovaného ako akt barbarstva.
Stanovisko SZOPK akceptovalo svojím podpisom na peticny hárok pocastichych protestov takmer 20% oslovenych obcanov a návstevnikov Tatier. Tento apel na obcianskú verejnost bol aj podnetom, pre stretnutie predseduhodnotiacej komisie MOV pána Thomasa BACHA a experta pre posúdenieekologickych parametrov olympiády pána Olafa MYRHOLTA s predstavitelmi SZOPK v hoteli GRAND v Starom Smokovci. Plánované krátke stretnutieza zatvorenymi dverami (v nasom prípade za oponou) v korektnom duchusa prelialo v srdecnú neformálnu dvojhodinovú diskusiu s prislubom, ze 9. decembra nám poskytnú oficiálnu hodnotiacu správu. Následne styzdnovym odstupom sa uskutocnilo stretnutie s pripravnym vyborom Z0H2002 Poprad - Tatry (ako stretnutie dobrej vóle) a po takmer styroch hodinách predkladania selektivnych informácií sme odchádzali s prislubomdodania oficiálnej verzie tykajúcej sa slovenskej kandidatúry.
Forma vedenia celej kampane vdaka podpore lokálnej kancelárieREC v Bratislave, bola ohndnotená aj medzinárodnou komisiou MOV (aTatry boli jej ósmou zástavkou, pred poslednou v Soci) ako najkorektnejsias akou sa pocas svojej inspekcnej cesty stretla. Skoda, ze korektnostabsentovala u väcsiny zástupcov Slovenskych informacnych médií. O tom ako sme pokrocili v nasej kampani sa dozvieme po 29. januári 1995z Budapesti kde sa bude konat vyber styroch finálovych kandidátov.
PČOLA - Stará Lubovna - Ela Polacková
20.11.1994
Z nasich televíznych správ som sa dozvedela, ze v tomto roku budena Námestí sv. Petra a Pavla v Ríme stát vianocny stromcek dovezenyzo Slovenska z údolia Zázrivej.
Tento fakt mozno naplna hrdostou nieklkych národovcov, ale cloveka, ktory pozná hodnotu stromu, strasti jeho rastu pri súcasnom globálnom znecistení ovzdusia, cloveka, ktory pozná nutnost zelene pre ludsky zivot, takého clovekanemôze tento fakt naplnat hrdostou. Kazdorocne umiera zbytocne velkémnozstvo krásnych smrekov, borovíc a dokonca i jedli (ktoré sú na Slovenskuzákonom chránené) len pre ludsky vianocny rozmar.
Nie, nechcem znevazovat krásu a hodnotu vianocnych sviatkov, ale nemózemsa stotoznit s myslienkou, ze v den Kristovho príchodu na svet sa drancujúnase uz i tak velmi zdevastované slovenské lesy. A nielen slovenské! Kristus predsa hlásal skromnost a v skromnosti zil. Kde je tá povestnáskromnost, ked kazdy kostol, kazdá obec a i svätá stolica vyzdobujesvoje okolie a interiér zivou obetou nasich krásnych stromov. Nehranici toto pocínanie uz s modlárstvom? Ved Boh dal zivot tomu stromu, aby mohol zit nás i Vás zivot. Niecozivé, co clovek nedokáze napodobnit a vymysliet. Ale znícit - to vie. A robi to s hrdostou v najväcsie sviatky krestanského roka.
Ochrancovia prirody uz roky bojujú za presadenie pouzivania umelychstromcekov práve tam, kde sa vyzadujú krásne a mohutné jedince, aleboaby sa na tychto stálych miestach (napr. pred kostolmi) vysadili stromceky, ktoré po dorasteni budú túto úlohu plnit.
Chcem Vás, Sväty otec, poprosit o pomoc. Práve Vy, silou svojej osobnostiby ste mohli pomóct zachránit 130 rocny slovensky smrek - skvost nasejslovenskej prirody. Prosím Vás, aby ste zabránili tomuto zniceniu. Aby ste v predvianocnom case vyzvali vsetkych krestanov k pouzIvaniuvianocnych stromcekov vyrobenych z róznych umelych materiálov. A aksa uz v tomto roku nepodari tento smrek zachránit, nech bude "bodkou" a poslednym "zivym" vianocnym stromcekom pre Sväté mesto.
Verim, ze tento list nebudete povazovat za velkú trúfalost, ale za prosbu tych, ktori sa v tychto tazkych casochvenujú ochrane prirody, do ktorej sa utiekajú ako do útocistaa zriedla na doplnenie svojich ludskych sil.
Zdruzenie ochranárov severovychodného Slovenska "Pcola" - clenoviaslovenského zväzu ochrancav prirody a krajiny stáli pri zrode myslienkyvytvorit medzinárodnú organizáciu na ochranu karpatskej prirody. Takvznikla organizácia Medzinárodny karpatsky most, ktorej clenmi sa stalirózne neziskové dobrovolné organizácie z oblasti ochrany prírody zo Slovenska, Polska a Ukrajiny. V dnoch 24. - 28. septembra sa konalo vo Lvove na Ukrajine v poradiuz V. stretnutie Medzinárodného karpatského mostu, ktoré v spolupráciso Zdruzenim "Pcola" organizovali clenovia Karpatsko-geografo-ekologickejskoly vo Lvove. Stretnutia sa pocas verejnej diskusie zúcastnil ajzástupca Ministerstva zivotného prostredia Ukrajiny Andrej Michajlik, zástupea Karpatského Euroregiónu Honak Michail, zástupca Institútuekológie Karpát Taras Grincisin, i dekan fakulty Lvovskej univerzity. Na stretnuti sa ochranárski aktivisti venovali dvom hlavnym myslienkam. Prvou je vytvorenie fungujúcej medzinárodnej siete informácii, kdeby si pomocou pocitacovej siete mohli ochranárske organizácie vymienataktuálne informácie a zároven sa upozornovat na neziadúce zákroky dokrajinného celku Karpát. Práve táto operativna informovanost by mohlaprispiet k ochrane biosferickej rezervácie Vychodné Karpaty, ktorábola vyhlásená Radou UNESCO v pohranici na územi troch státov - Slovenska, Polska a Ukrajiny. Druhou témou, ktorou sa úcastnici stretnutia zaoberali, bola ochranapramenov, minerálnych zriediel a malych vodnych tokov v Karpatoch apósobenie dobrovolnych ochranár skych organizácií pri ich ochrane. Zmyslomstretnutia vsak nebolo len o problémoch rozprávat, ale aj konkrétnymicinmi prispiet k ochrane, a tak sa 23 úcastnikov stretnutia zúcastniloexpedície ku pramenu rieky Dnester v Karpatoch. Malickú studnicku, ktorá je pramenom tejto velkej ukrajinskej rieky, vycistili, vyzbieraliodpadky v jej okolí a zmapovali negativne vplyvy cloveka v okolí pramena. Najväcsim prekvapenim pre ochranárov bolo zistenie, ze priamo ponadpramen tejto rieky sa prevádza vystavba plynového potrubia, ktoré byv pripade havárie mohlo znecistit rieku priamo v jej zaciatku. Z tohodóvodu ukrajinski ochranári budú zistovat, preco toto potrubie je vedenépriamo ponad pramen a pokúsia sa presadit zmenu vedenia potrubia. Druhá plánavaná expedicia ku pramenu rieky San, hranicnej ukrajinskopolskej rieke, ktorá pramení priamo na hranici, ba vlastne priamo na "územi nikoho", sa v dósledku nepriaznivéhopocasia neuskutocnila.
Ela Polačková
PČOLA - Stará L'ubovna
20. 11. 1994